• Šikanovanie a Kyberšikanovanie

        • ŠIKANOVANIE

          Podrobné prepracovanie témy: OZ Pointre I.  a OZ Pointre II.

          KYBERŠIKANOVANIE

           

          Internet ako technológia, ktorá sa stala dostupnou takmer pre každého, priniesla nové možnosti komunikácie, šírenia informácií, trávenia voľného času, ale aj foriem agresivity. Rovnako ako pri iných formách šikanovania, aj kyberšikanovanie je opakované a zámerné správanie, ktorého cieľom je vysmievať sa, ubližovať niekomu, ponižovať ho, zraniť.  Je teda jednou z foriem šikanovania, kde páchateľ využíva pri svojej činnosti moderné technológie (počítač, internet, mobilný telefón, herné konzoly a pod.) a svoje útoky (alebo minimálne ich časť) realizuje vo virtuálnom priestore s využitím rôznych služieb a nástrojov, ako sú email, IM (instant messenger – napr. Skype, Viber, WhatsApp, Snapchat), čet, diskusné fóra, sociálne siete, stránky na zverejňovanie fotografií a videí, blogy, SMS správy, telefonáty).

          Agresor zneužíva svoju moc nad obeťou. Obeť vníma kyberšikanovanie ako zraňujúce a nevie sa voči nemu dostatočne brániť.  Kybernetické šikanovanie sa väčšinou nedeje vo vákuu, v striktne oddelenom virtuálnom priestore. Býva skôr reakciou na udalosti vo vonkajšom svete, súvisí s reálnymi vzťahmi. Vo väčšine prípadov, napriek anonymite, agresor a obeť nie sú cudzí ľudia, poznajú sa zo sociálneho prostredia, v ktorom sa pohybujú, aj keď obeť nemusí tušiť, kto jej ubližuje.

          Je potrebné odlíšiť kyberšikanovanie od iných foriem agresivity na internete. Ak si napríklad dvaja spolužiaci navzájom nadávajú na sociálnej sieti, tak sme svedkami online hádky, ak niekto vulgárne nadáva ostatným v online diskusii, tak hovoríme o trollingu alebo flamingu, ale v týchto prípadoch nejde o kyberšikanovanie. 

           

           

          CHARAKTERISTICKÉ ZNAKY KYBERŠIKANOVANIA

          Dieťa môže byť elektronicky šikanované, ak:

          • zisťuje ako sa dá zablokovať osoba na sociálnych sieťach, ako sa dajú zablokovať prichádzajúce hovory či SMS,

          • prestane používať sociálne siete, zruší si svoj profil,

          • nečakane prestane používať počítač alebo mobilný telefón,

          • veľakrát mu zvoní telefón alebo chodia sms správy, ale nezdvíha, neodpovedá na ne, nechce o telefonátoch a správach hovoriť,

          • sa zdá nervózne, neisté alebo smutné pri čítaní emailov alebo správ v mobile, po odchode od počítača,

          • uniká do choroby,

          • nechce chodiť do školy alebo medzi ľudí,

          • vyhýba sa rozhovoru o tom, čo robí na počítači alebo mobile, 

          • uzatvára sa pred rodinou a priateľmi, a súčasne popiera, žeby sa niečo dialo,

          • uniká do sveta fantázie, počítačových hier.

           

          Dieťa môže elektronicky šikanovať, ak:

          • rýchlo vypína obrazovku alebo zatvára programy v počítači, keď sa priblížite,

          • prehnane sa smeje pri používaní počítača,

          • trávi čas s kamarátmi pri počítači, prehnane sa smejú, ale nechce prezradiť, čo robia,

          • vyhýba sa rozhovoru o jeho aktivitách na počítači,

          • používa niekoľko online účtov alebo adries, ktoré ani nie sú jeho,

          • maže históriu prehliadania, 

          • ak sa správa voči ostatným deťom agresívne aj v realite, ponižuje ich, vysmieva sa im,

          • zažilo silný konflikt s kamarátom alebo učiteľom, ktorý zostal nevyriešený, dieťa stále cíti krivdu a hnev.

           

          Všímajte si:

          • zanedbávanie školských povinností, zhoršenie prospechu alebo zlyhávanie v škole, vyhýbanie sa škole, ktoré môže súvisieť buď so snahou vyhnúť sa stretnutiam s agresorom alebo s priveľkou mierou záťaže (u dospelých podobné problémy v zamestnaní),

          • výraznú zmenu správania – napr. uzatvorenie sa do seba, únik do sveta počítačových hier, vyhýbanie sa dovtedy obľúbeným činnostiam alebo kamarátom,

          • psychosomatické ťažkosti (zdravotné ťažkosti spôsobené psychickými príčinami), napr. bolesti brucha, poruchy spánku, zhoršenie alergických príznakov, zvýšená náchylnosť na ochorenia,

          • rôznorodé negatívne emocionálne prejavy - pocity hanby, trápnosti, poníženia, smútku, bezvýchodiskovosti a beznádeje,

          • psychické ťažkosti a ochorenia - depresie, úzkosti, 

          • neustály strach a pocit ohrozenia,

          • pocit vlastného zlyhania, pokles sebavedomia a dôvery v ľudí,

          • zvýšenie agresívneho správania, násilie voči iným, pomstu,

          • sebapoškodzovanie, samovražedné sklony, ktoré sú reakciou na zdanlivo  bezvýchodiskovú situáciu.

           

           

          ŠPECIFIKÁ KYBERŠIKANOVANIA

          Kyberšikanovanie nie je novým javom, iba podobou javu starého, jednou z foriem šikanovania. Kvôli charakteristikám, ktoré súvisia s internetom (dostupnosť, dosiahnuteľnosť a anonymita), má však svoje špecifiká: 

           

          • Anonymita páchateľa: páchateľ sa cíti bezpečnejšie, je ho ťažšie odhaliť, jeho konanie nevidia svedkovia. U obete prispieva anonymita páchateľa k ešte väčšej podozrievavosti, neistote a strachu – nevie, voči komu sa má brániť, nevie, odkiaľ príde ďalší útok, páchateľom môže byť ktokoľvek.

          • Dehumanizácia obete: tým, že páchateľ nie je vo fyzickom kontakte s obeťou, môže ľahšie oddeliť svoje konanie od skutočného človeka a zjednodušiť ho iba na jeho technickú stránku. Nevidí okamžitú reakciu obete, prežívanie, emócie, ktoré spúšťajú v druhom človeku odozvu v podobe ľútosti, súcitu, pocitu viny. Menej si uvedomuje, čo jeho správanie vyvoláva, dokonca ho môže považovať za neškodnú zábavu. 

          • Prekonanie rozdielov: kvôli anonymite, ľahkej dostupnosti internetu a použitiu techniky sa páchateľom kyberšikanovania môže stať ktokoľvek so základnými znalosťami práce s počítačom a internetom. Na kyberšikanovanie nepotrebuje ani fyzickú silu, ani podporu skupiny. Páchateľ tak môže ľahko zaútočiť aj na niekoho, na koho by si v reálnom svete pre jeho autoritu alebo pozíciu netrúfol. V počítačových zručnostiach môžu mať dokonca deti prevahu nad dospelými. Často vedia viac ako ich učitelia informatiky. Takto sa môžu obeťami kyberšikanovania stať napríklad silnejšie a staršie deti, učitelia, nadriadení.

          • Kedykoľvek a kdekoľvek: kým klasické šikanovanie sa väčšinou viaže na jeden priestor, napríklad na školu alebo zamestnanie, v prípade kyberšikanovania môžu útoky prichádzať kedykoľvek a kdekoľvek – stačí, ak má človek mobilný telefón alebo je pripojený na internet. Obeť sa tak pred útokmi nemôže nikde skryť, môžu sa diať aj v čase, keď sa ona sama nepohybuje na internete. 

          • Rýchle šírenie: v prípadoch klasického šikanovania sa o ňom väčšinou dozvedia priami účastníci v danej skupine. Pri kybernetickom šikanovaní sa kvôli rozšíreniu internetu a prepojeniu virtuálnych sociálnych sietí môžu akékoľvek obsahy, zverejnené na internete, rozoslané cez mobil alebo email, rýchlo dostať k veľkému počtu ľudí, pričom je ich šírenie nekontrolovateľné. Obeť tak ani nevie, kto všetko sa už o jej ponížení dozvedel, kde ju čakajú ďalšie posmešky a útoky.

          • Nepriame ubližovanie: na rozdiel od fyzického šikanovania páchateľ a obeť nie sú v priamom kontakte, po kybernetickom šikanovaní nezostávajú viditeľné stopy ublíženia (zranenia, modriny, poškodené oblečenie a pod.). Páchateľ používa psychické prostriedky ubližovania a manipulácie, zraňuje slovami, nie údermi.

           

          PREVENCIA

          !!! NIKDY NIE JE NESKORO !!!

           

          AKO SA CHRÁNIŤ PRED KYBERŠIKANOVANÍM:

           

          1. Dávaj si pozor na to, čo o sebe zverejníš na internete. Zváž, komu prezradíš svoj email, telefónne číslo alebo adresu, komu dáš prístup k svojim fotografiám alebo profilu, komu dovolíš, aby ťa odfotil alebo natočil na video. Keď ukončíš prácu na počítači, nezabudni sa odhlásiť, najmä keď používaš počítač v škole alebo u kamarátov. Opatrnosťou sa chrániš pred možným nabúraním do tvojho konta a následne pred ubližovaním.

          2. Ak sa ti na internete niekto vysmieva, nadáva ti, vyhráža sa ti alebo ti ináč ubližuje, nemá na to právo a ty sa vždy môžeš nejakým spôsobom brániť. Daj agresorovi pokojne a dôrazne najavo, že si takéto správanie neželáš, a ďalej s ním nekomunikuj. Ak sa ho budeš snažiť presviedčať, tak ho len povzbudíš v tom, aby pokračoval – chce totiž vidieť tvoju reakciu a pozorovať tvoj strach.

          3. Ak kyberšikanovanie neprestáva, nenechávaj si to pre seba. Ak je ti niečo veľmi nepríjemné alebo ťa trápi, tak to nie je len tak. Aj pre dospelého je ťažké zvládnuť opakované ubližovanie, zastrašovanie alebo vyhrážanie. Popros o pomoc kamarátov, povedz o kyberšikanovaní niekomu dospelému – rodičovi, učiteľovi, psychológovi, polícii, kontaktuj linku Pomoc.sk (116 111). Nespravil si nič zlé a nie je dôvod nato, aby si sa za to hanbil alebo musel trpieť.

          4. Na internete môžeš agresora zablokovať alebo ho nahlásiť administrátorovi stránky. Ak sa stretneš s útokmi, posmechom či vyhrážkami, všetky dôkazy (SMS správy, emaily, stránky, čet) si ukladaj.

          5. Kyberšikanovanie nie je správne a môže niekomu veľmi ublížiť. Dobre si rozmysli, čo na internete robíš, či už zo zábavy, z hnevu alebo z túžby po pomste. To, čo sa tebe zdá ako maličkosť, môže ten druhý prežívať ako silné zranenie. Ak sa niekomu na internete vysmievaš, nadávaš mu alebo sa mu vyhrážaš, tak si ty sám tým, kto „kyberšikanuje“. Mysli na to, že niektoré činy sa už nedajú vymazať alebo vziať späť. Ak ubližuješ, raz ťa to môže mrzieť a môžeš sa neskôr za svoje správanie cítiť trápne.

          6. Ak si všimneš, že niekto niekomu na internete alebo pomocou mobilu ubližuje, posmieva sa mu, ponižuje ho, nezostaň ticho. Pomôž obeti, zastaň sa jej, povedz niekomu dospelému o kyberšikanovaní. Aj ty môžeš byť tým, kto zabráni ubližovaniu, násiliu a nespravodlivosti. Ak páchateľ vidí, že obeť nie je sama, tak často so svojím správaním prestane.

           

          ČO BY MALI VEDIEŤ RODIČIA O KYBERŠIKANOVANÍ

           

          Zverejňovanie osobných údajov, fotografií a videí

          Akékoľvek osobné informácie (rasová alebo národnostná príslušnosť, zdravotný stav, ekonomická situácia rodiny, intímny život, prístupové heslá ku kontám a profilom, telefónne číslo), fotografie alebo videá môže páchateľ využiť na kontaktovanie, zosmiešnenie obete, na vyhrážanie sa alebo vydieranie. Deti by mali vedieť, že tak, ako v bežnom živote neprezradia o sebe čokoľvek hocikomu, rovnako by to malo platiť aj na internete. Učte ich, aby si rozmysleli, čo chcú pred kým zverejniť a ukážte im, ako nastaviť prístup k osobným údajom iba pre priateľov, ako si voliť dobré heslo a ako bezpečne uchovávať akékoľvek dokumenty na internete.

          Okamžitá reakcia

          Kyberšikanovanie je potrebné riešiť okamžite. Čím dlhšie situáciu nechávate tak, tým sa môže zhoršovať a jej následky môžu byť závažnejšie. Učte deti, aby na situácie, ktoré sú im nepríjemné, adekvátne zareagovali. Je dôležité, aby dali páchateľovi dôrazne a jednoznačne najavo, že im jeho správanie prekáža, chcú, aby s ním prestal a ak sa tak neudeje, tak podniknú ďalšie kroky. Ďalej by s ním však nemali komunikovať, pokúšať sa mu niečo vysvetliť, presviedčať ho. Práve reakcia obete je to, čo páchateľ očakáva. Je účinnejšie nepristúpiť na jeho hru, lebo sa v nej človek ešte viac zamotá.

          Uschovávanie dôkazov a odstraňovanie stránok

          Aj keď si agresori myslia, že na internete zostávajú anonymní, nie je to celkom tak. Pri akejkoľvek činnosti vo virtuálnom priestore zostávajú stopy, ktoré môžu poslúžiť buď na identifikáciu páchateľa, alebo ako dôkaz o čine. Naučte deti, aby si uschovali akýkoľvek dôkazový materiál (emaily, SMS, MMS, históriu četu, www stránky). Správy nemusia čítať ani na ne reagovať, ale môžu ich použiť v prípade dokazovania. Násilníci menia emailové adresy a svoju identitu, ale prostredníctvom uložených emailov sa bude dať identifikovať, či ide o tú istú osobu. Pri uchovaní emailu si uložte alebo vytlačte aj internetovú hlavičku správy, ktorá obsahuje dôležité informácie o odosielateľovi. Nájdete vo vlastnostiach, možnostiach každej správy. V prípade SMS a MMS správ je potrebné odfotiť ich aj s číslom odosielateľa, dátumom a časom. Užitočný môže byť aj výpis prijatých správ alebo telefonátov. Ak sa kyberšikanovanie deje na sociálnej sieti alebo ak páchateľ vytvoril o obeti posmešnú stránku alebo falošný profil, tak je potrebné uložiť ich v podobe fotografie pracovnej plochy (printscreen, screenshot). Ukážte deťom, ako je možné dôkazy uschovať alebo sa dohodnite, že keď sa také niečo bude diať, tak prídu za vami, aby ste im s uschovaním dôkazov pomohli. Po uchovaní dôkazov môžete požiadať o odstránenie ubližujúceho obsahu prostredníctvom služby Stopline.sk.

          Blokovanie a nahlasovanie

          Aj na internete je možné vybrať si, s kým chce človek komunikovať a s kým nie. V emailovej alebo četovej komunikácii sa dá nastaviť blokovanie správ od šikanujúcej osoby. V četovej miestnosti alebo na sociálnych sieťach je možné nahlásiť obťažovanie správcovi stránky. Ak sa kyberšikanovanie deje medzi spolužiakmi, mali by sa o tom dozvedieť učitelia v škole. Nahlásiť kyberšikanovanie a požiadať o pomoc je možné aj u školského psychológa, v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, kde sú pracovníci vyškolení na riešenie šikanovania, na linke Pomoc.sk (116 111) alebo u Polície SR. Deti od štrnástich rokov sú už trestnoprávne zodpovedné a za vydieranie, ohováranie alebo vyhrážanie môžu byť stíhané. 

           

          Materiál spracovaný podľa: www.kybersikanovanie.sk

          Videá sú z projektu  OVCE.sk : Projekt Sheeplive (slovenský originál OVCE.sk) vznikol z iniciatívy eSlovensko o.z. ako súčasť projektov Zodpovedne.sk, Pomoc.sk a Stopline.sk.